Je všeobecne známe, že chronický nedostatok spánku môže spôsobiť rad vážnych zdravotných problémov. Vedecky je už dokázané, že nedostatok spánku môže spôsobiť problémy s pamäťou, imunitou a iné poruchy.
Počas spánku sa náš mozog zbavuje toxických vedľajších produktov vyprodukovaných v neurónoch mozgu počas dňa a tiež nervových buniek, ktorým skončila životnosť. Toho sa zúčastňujú bunky mikroglie, ktoré cestou fagocytózy ničia „bunkový odpad“. V prípade, že má človek chronický nedostatok spánku, dochádza k hyperaktivácii mogzu, čo má za následok, že astrocyty začínajú ničiť zdravé neuróny a synapsie. Práve preto regenerácia po chronickom nedostatku spánku nie je jednoduchá a v niektorých prípadoch dokonca nemožná.
K takým záverom prišli talianski vedci na čele s Michele Bellesiovou, ktorí študovali, čo sa deje v mozgu cicavcov pri nedostatku spánku. Ich predmetom štúdií boli myši. Niektoré zvieratá mali dostatok spánku a druhým takú možnosť nedali.
Zvieratá rozdelili do 4 skupín:
1. Myši, ktoré spali 6 – 8 hodín a čiže mali dostatok spánku.
2. Myši, ktoré budili niekoľkokrát počas noci.
3. Myši, ktorým neumožnili spať 8 hodín.
4. Myši, ktorým neumožnili spať po dobu 5 dní.
Autori štúdie zistili, že pri nedostatku spánku mozog začína ničiť sám seba tým, že astrocyty cestou fagocytózy ničili synapsy. Proces fagocytózy bol obzvlášť aktívny u myší, ktoré boli súčasťou tretej a štvrtej skupiny.
Vedci zmieňujú, že predtým sa im podarilo preukázať súvislosť medzi zvýšenou aktivitou mikroglií a rozvojom Alzheimerovej choroby. Vedci nevylučujú možnosť, že chronický nedostatok spánku môže byť jedným z faktorov spôsobujúcich vývoj neurodegeneratívnych ochorení.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info