Doktor filozofických vied Sergej Anatoljevič Starostin (24.3.1953 – 30.9.2005), bol vynikajúci ruský lingvista, polyglot, špecialista na komparativistiku, východné a kaukazské jazyky. Člen Ruskej akadémie vied, vedúci Centra pre porovnávacie štúdie v Ústave orientálnych kultúr, vedúci vedecký pracovník v Ústave lingvistiky.
Zvyčajne hovoril, že pozná iba 100 jazykov, ale to je iba jeho skromnosť. Počas rozhovoru sme odhadli, že Sergej Anatoljevič pozná viac alebo najmenej 400 jazykov, vrátane jazykov starobylých a vymierajúcich národov. Aby sa naučil nový jazyk, potrebuje v priemere 3 týždne.
„Najťažšia otázka pre mňa je: „Koľko poznáte jazykov?“ Pretože presne sa na ňu odpovedať nedá. Dokonca ani 10 jazykov nie je možné poznať v rovnakej miere. Môžete poznať 500 – 600 slov a dokonale sa dorozumieť v danej krajine. Napríklad anglicky viem dobre, pretože tam neustále jazdím a hovorím, ale myslím si, že pasívne viem lepšie nemčinu. Môžete zle hovoriť, ale dobre čítať. Napríklad, starovekú čínsku klasiku čítam lepšie ako väčšina Číňanov. Alebo je možné nečítať a nehovoriť, ale poznať štruktúru a gramatiku. Nemôžem hovoriť v jazyku negidal alebo nanajsky, ale slovnú zásobu si dobre pamätám. Veľa jazykov odchádza do pasívu, ale pokiaľ je potrebné, tak sa obnovia. Preto, pokiaľ počítam všetky jazyky, s ktorými som oboznámený na rôznych úrovniach, je ich minimálne 400, ale aktívne hovorím iba 20 jazykmi.“
Pociťujete svoju jedinečnosť?
„Nie, poznám mnoho ľudí, ktorí poznajú niekoľko desiatok jazykov. Napríklad austrálsky profesor Stephen Wurm pozná viac jazykov ako ja a rozpráva plynule 30 jazykmi.“
Zbieranie jazykov pre zábavu?
„Je nutné rozlišovať lingvistov a polyglotov. Polygloti sú ľudia, ktorí sa špecializujú na absorbovanie obrovského množstva jazykov. Pokiaľ sa zaoberáte vedou, tak jazyk nie je cieľom, ale pracovným nástrojom. Moja hlavná činnosť je porovnávať jazykové skupiny medzi sebou, preto nie je potrebné hovoriť každým jazykom, ale je treba mať v pamäti obrovské množstvo informácií o koreňoch, gramatike a pôvode slov.“
Proces učenia jazykov u Vás stále prebieha?
„V roku 1993 sa konala expedícia na Jenisej, ktorá sa zaoberala vymierajúcim ketským jazykom. Hovorí ním 200 ľudí, bolo potrebné sa ho naučiť. Prevažnú časť jazykov som sa naučil v škole a na univerzite. Od 5 ročníka, počas piatich rokov, som bol laureátom na olympiáde na Moskovskej štátnej univerzite, mohol som písať podľa požiadaviek 15 indoeurópskymi jazykmi. Na univerzite som sa učil hlavne východné jazyky.“
S jazykovými predpokladmi sa človek rodí, alebo ich dosahuje prostredníctvom neustáleho tréningu?
„Veľa som o tom premýšľal. Samozrejme, je to dedičstvo, ja mám v rodine množstvo polyglotov. Otec bol známy prekladateľ a poznal niekoľko desiatok jazykov. Starší brat filozof, je tiež veľký polyglot. Staršia sestra je prekladateľka. Môj syn, študent, vie najmenej 100 jazykov. Jediný člen rodiny, ktorého nezaujímajú jazyky je mladší syn, výborný programátor.“
Ako je človek schopný ukladať do pamäti také množstvo informácií?
„Ja mám paradoxne veľmi zlú pamäť, nemôžem si zapamätať telefónne čísla, adresy, nikdy nemôžem nájsť druhýkrát miesto, kde som už bol. Môj prvý jazyk nemecký som sa učil s veľkými ťažkosťami. Veľa času som strávil zapamätaním si slov. Na konci strednej školy som si natrénoval pamäť. Pamätám si, že prvý rok na univerzite sme boli na expedícií v Sachaline a študovali sme tam vymierajúci nivchski jazyk. Ja som tam išiel bez prípravy, ale len tak narýchlo som sa naučil nivchskí slovník. Nie všetkých 30 000 slov, ale väčšinu.“
Koľko času potrebujete na naučenie jazyka?
„Tri týždne. Hoci východné jazyky sú oveľa ťažšie. Na japonský jazyk som potreboval jeden a pol roka. Celý rok som sa ho učil na univerzite, hodnotenie som mal výborné, ale raz som zobral do rúk japonské noviny a zistil som, že nič nemôžem prečítať. Naštval som sa a za jedno leto som sa ho sám naučil.“
Máte vlastný systém učenia?
„Som skeptický ku všetkým systémom. Jednoducho si zoberiem učebnicu a učím sa ju od začiatku do konca. To zaberie tak dva týždne. Potom rôzne. Vy môžete povedať, že ste sa s týmto jazykom oboznámili a pokiaľ bude potrebné, zoberiete ho z poličky a aktivujete ho. Takých jazykov bolo veľa v mojej praxi. Pokiaľ je jazyk potrebný a zaujímavý, je potrebné potom čítať literatúru. Pokiaľ chcete dobre hovoriť, potrebujete rodeného hovorcu a najlepšie ísť do krajiny a jeden rok tam prežiť.“
Aké staroveké jazyky poznáte?
„Latinsky, starogrécky, sanskrit, starojaponský, churritskí jazyk, ktorým hovorili v II. storočí pred naším letopočtom v starobylej Anatolii.“
Ako sa vám darí pamätať mŕtve jazyky, keď nie je s kým pohovoriť?
„Čítam. Z churritského zostaly 2 – 3 texty. Z niektorých jazykov sa zachovali iba dve tri desiatky slov.“
Aký jazyk je najťažší a aký najľahší?
„Gramatika je jednoduchšia v anglickom a čínskom. Esperanto som sa naučil za jeden a pol hodiny. Ťažký na naučenie je sanskrt a starogrécky jazyk. Ale najťažší jazyk na zemi je abcházsky. Ruský je stredne ťažký. Cudzincom sa ťažko osvojuje.
Veľa jazykov umiera?
„Všetky jazyky na Urale a za Uralom, nivchskij, ketskij z jenisejskej skupiny. V Severnej Amerike vymierajú po desiatkach. Strašný proces.“