Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

Liečivá sila slovanskej murovanej pece

pecNaši predkovia hovorili: „Pec hreje, pec živí, pec lieči“. A naozaj, ak človek prechladol alebo ho seklo v krížoch, tak pec bola prvou pomocou. Stačilo jednu, dve noci spať na teplej peci a všetky choroby akoby mávnutím čarovného prútika prešli. Ležovisko na peci bolo niečo ako veľký ohrievač zohrievajúci celé telo a jednotlivá vypálená tehla vyžarujúca hladké a suché teplo, ktorá sa nahrievala v peci a následne zabalila do tkaniny, sa zvlášť prikladala na postihnuté miesto.

Aké choroby mohli priviesť človeka na pec v akúkoľvek hodinu? Samozrejme, rôzne prechladnutia bolo možné vyliečiť na peci za jeden, dva dni. Reumatické bolesti kĺbov, chrbtice a ischias vyžadovali dlhšiu dobu liečenia. Pri liečbe ľahkého prechladnutia dávali chorému piť odvar suchej maliny s medom a ten dostal príkaz pri ležaní na teplej peci zatlačiť päty na horúce tehly tak dlho, ako to bolo možné. Po takej procedúre nebolo na druhý deň po chorobe ani chýru.

Prechladnutie a tiež ischias sa liečili na peci aj pomocou malých hlinených hrnčekov. Po parnej bani (saune) si chorý ľahol na pec bruchom dolu. Potom rozrezali na polovicu niekoľko zemiakov a zapichli do nich po tri zápalky, alebo tenké suché brezové prútiky. Zápalky zapálili,  zemiak položili na choré miesto človeka a zvrchu zakryli malým hlineným hrnčekom, ktorý sa prisal ku koži podobne ako medicínske banky. Týmto spôsobom umiestnili na telo aj ostatné hrnčeky. Keď sa po niekoľkých minútach hrnčeky odlepili, tak sa zemiaky odstránili,  chorému dali vypiť malinový odvar, dobre ho zabalili do teplej deky a nechali vyspať na peci do rána.

pecNiekde pred spánkom na peci chorý absolvoval kúpeľ z vody z rozpusteného snehu. Na peci roztopili vo veľkých hrncoch sneh zo záhrady a zároveň rozohriali jeden alebo niekoľko pieskovcových kameňov. Snehovú vodu naliali do veľkého dreveného suda pri peci a zároveň do neho ponorili rozohriate kamene. Keď sa voda z kameňov rozohriala, tak sa do suda ponoril pacient a sedel dovtedy, pokiaľ sa dobre nevypotil. Potom chorého vytreli do sucha, dali mu vypiť malinový odvar a uložili ho spať na vyhriatu pec.

Staré veľké pece mali veľké a vysoké ohnisko, ktoré sa pri chronických a dlhodobých chorobách využívalo na „pecnú baňu“. Dospelý človek v nej mohol pohodlne a vzpriamene sedieť. Z dobre vykúrenej pece vymietli popol a drevené uhlie, podlahu pece dôkladne vyčistili a hodili do pece štipku múky. Pokiaľ múka nezhorela, to znamenalo, že teplota pece je vhodná na použitie vo forme bane. Na podlahu položili špeciálne pripravené dosky z lipy, jelše, osiky, alebo ju vystlali vlhkou slamou. Potom vložili do pece drevené vedro s horúcou vodou a s radosťou sa parili. V Rusku sa za týmto účelom využívali všade prítomné parné bane.

Liečebný účinok prehrievania organizmu na peci má z veľkej časti súvis s materiálmi, z ktorých bola postavená. Pecné tehly sa vyrábali z pálenej tehly – materiálu, ktorý je dokonalým vodičom infračerveného tepla. Vychádzajúce tepelné žiarenie z nahriatych tehál zodpovedá prirodzenému žiareniu ľudského organizmu, čiže organizmus ho vníma ako svoje. Zdravé a hladké vyžarované teplo z pece prehrieva celý organizmus a prispieva k rastu a ozdraveniu živých buniek.

Целебнаясиларусскойпечи(3)Pre Slovanov bola pec skutočným zdrojom životnej sily a srdcom celého domu. Podľa starej legendy, bohatier Ilja Muromec 33 rokov ležal na peci a zbieral životnú silu pre svoje budúce legendárne činy.

Podľa starých zápisov, oheň v peci pomáhal liečiť krvácajúce rany a rezy. Liečenie pomocou popola z pece bolo široko využívaná praktika, pretože popol bol v dosahu v každom dome. Popolom napríklad odporúčali liečiť zlomeniny. Na rôzne choroby sa tiež využíval popol z rôznych druhov dreva.

Liečba dymom z horiacich bylín sa využívala nielen pri vydymovaní priestorov, ale aj pri inhalácii a bola všeobecne známa. Najjednoduchším inhalátorom, ktorým získavali dym s určitými liečivými vlastnosťami, bola obyčajná rozpálená pecná tehla. Na rozpálenú tehlu nasypali rozmelnenú bylinu, ktorá začala tlieť a produkovať hustý aromatický dym. Chorý sa naklonil nad tehlu a inhaloval do seba dym z byliny, alebo zmesi bylín.

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie