Dospelí vedia, že deti je potrebné naučiť správne hovoriť, ako sa správať pri stole, správne zdraviť, atď. Ale okrem toho je potrebné naučiť deti pozorne načúvať, umeniu nielen hovoriť, ale aj mlčať, schopnosti potlačiť reakcie do zbytočných akcií a k bezcieľnej konverzácii, tiež schopnosti zostať bez pohybu.
„Disciplína musí byť aktívna a tvorivá. Zvyčajne považujeme jednotlivca disciplinovaným iba vtedy, keď bude mlčanlivý ako nemý a bez pohybu ako paralyzovaný. Ale táto osobnosť je zničená a nie disciplinovaná,“ hovorí Maria Montessori.
Pedagóg, psychológ a lekár Mária Montessori praktikovala vo svojich skupinách špeciálne lekcie ticha. Jednalo sa o veľmi krátke niekoľkominútové lekcie. Ide nielen o oddych centrálneho nervového systému, ale aj tréning vôle.
Na lekciách ticha odporúčajú deťom počúvať ticho a potom sa ich pýtajú, čo počuli a pozorovali. Pedagóg ukazuje, ako správne sedieť a upriamuje pozornosť detí na to, ako položiť ruky, v akej polohe mať nohy, na správne držanie tela a na dýchanie so zatvorenými ústami. Deti sa postupne učia byť bez pohybu a v tichu. Ide o výborný tréning vôle. Koniec koncov, aby bolo možné kontrolovať svoje inštinkty a pocity, je potrebné použiť silu vôle.
Lekcie ticha sú vynikajúcim prostriedkom trénovania pozornosti. Po hodine deti rozprávajú o tom, čo počuli a mnohí hovoria: „Počul som, ako niekto chodí.“ alebo „Na chodbe niekto rozpráva.“
Niektoré deti začínajú počúvať nielen vonkajšie zvuky, ale aj tlkot vlastného srdca. A sú deti, ktoré 
hovoria:
„Ja som nič nepočul, rozmýšľal som o hudbe.“
„Ja som pozeral na oblaky a rozmýšľal som, odkiaľ sa berú a kam letia.“
„Ja som rozmýšľala o básni.“
„A ja som počúval, ako veje vietor.“
Tieto cvičenia za predpokladu ticha a pokoja dávajú dieťaťu zážitok z izolácie, vnútornú koncentráciu, ktorá zanecháva v jeho vedomí hlbokú stopu. Samozrejme, tento účinok nie je okamžitý a vyžaduje znalosť konkrétnej techniky, ale niektoré cvičenia je možné vykonávať aj doma.
1. Počúvame ticho. Deťom doporučujeme zatvoriť oči a počúvať ticho. Následne diskutujeme, kto čo počul.
2. Počúvame ticho vo svojom vnútri. Deťom sa doporučuje zatvoriť oči a uši zakryť rukami. Pokiaľ je dieťa v pokoji, tak počuje tlkot svojho srdca a vlastné dýchanie.
3. Počúvame chrupot. Doporučujeme deťom zobrať sucháre alebo kukuričné lupienky, zatvoriť oči a rukami zakryť uši. Všetci spolu začíname žuť a počúvať. Následne diskutujeme o tom, na čo sa podobá zvuk.
4. Dotknúť sa dlane. Deťom doporučujeme zatvoriť oči a v kruhu sa dotýkame dlaní detí perom, kláskom obilia a podobne. Diskutujeme o tom, kto čo cítil.
5. Odporúčame deťom zatvoriť oči a natiahnuť dlane. Každému dieťaťu položíme do dlane jeden čerstvý lupienok z ruže. Predtým dáme pokyn: „Dám vám niečo do ruky a vy musíte uhádnuť, čo je to. Je možné to ohmatať a ovoňať. Kto si myslí, že vie, tak natiahne ruku dopredu a koho sa dotknem, ten uhádol a môže otvoriť oči.“ Diskutujeme, ako kto uhádol a aké mal pri tom pocity.
6. Hovoríme šeptom. Určitý čas musia deti rozprávať šeptom. Túto podmienku plnia nielen deti, ale aj dospelí. Vo výsledku sa dieťa musí snažiť počuť a rozoznať slová vyslovené šeptom a z diaľky. Podľa Montessori to vyžaduje od detí obozretné vnímanie a pripravenosť loviť zvuky.
7. Tichý pohyb. Dieťa sa pohybuje neobratne a hlasno, pretože to inak nevie. Je potrebné ho oboznámiť s rôznymi stupňami nehybnosti, ktoré vedú k tichosti. Na to je možné použiť rôzne cvičenia. Napríklad, deti dostali úlohu vstať od stola hlasno a potom ticho, bez prudkých pohybov, bez pohybu stola. Tiež učili deti chodiť po špičkách. Na podlahe bola narysovaná línia, po ktorej deti po vyzvaní museli prejsť na špičkách tak, aby ich nebolo vôbec počuť. V ďalšom cvičení by malo dieťa prejsť na špičkách medzi prekážkami, napríklad stolmi, bez toho, aby sa ich dotklo. Rovnako deti trénujú v tichosti premiestňovať predmety na policiach, opatrne ich brať a ukladať presne na to isté miesto.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info