Skýti u Alexandra Veľkého
Aj Johannes Nauclerus spomína, že Slovania vládli v Anglicku. Píše, že Brutus, ktorý vyhnal Slovanov z Anglicka bol synom Silvia a pravnukom Eneu. Zvyšní Slovania, ktorí zostali v Sarmátii sa smelo a odvážne postavili proti Alexandrovi, nazvanom pre jeho veľké skutky Veľkým, ktorý ich chcel zbaviť slobody, ktorú mali odjakživa. Počas zrážky porazili Alexandrovho veliteľa Menedema, zničili dvetisíc vojakov pechoty a tristo macedónskych jazdcov.
Quintus Curcius toto pripisuje Skýtom, opakujúc bežnú chybu talianskych historikov, ktorí, keď nepoznali meno nejakého národa, hneď použili meno Skýtov. Rovnako Johannes Aventinus jasne ukazuje, že títo boli Slovania. Píše: „Prišli k Alexandrovi Veľkému aj poslovia východných Germánov, ktorých historici tej doby nazývajú Sarmatami a Skýtmi, my ich voláme Venedmi a oni sami sebe hovoria Slovania. Poraziac vojsko Alexandra, poslali k nemu dvadsiatich poslov, ktorí ho mali o tom informovať.“
Quintus Curcius o tom hovorí: „…20 skýtskych poslov prešlo podľa svojho zvyku cez tábor na koňoch, chceli cisárovi osobne odovzdať odkaz. Pustili ich do paláca, usadili a oni začali pohľadmi skúmať cisárovu tvár, pravdepodobne si mysleli, keďže boli zvyknutí posudzovať silu ducha na základe postavy, že cisárov vzhľad nezodpovedá jeho sláve. Skýti sú, na rozdiel od iných barbarov, rozumnejší a nestránia sa kultúre.
Hovorí sa, že niektorým z nich je blízka aj múdrosť v takej miere, ako je to možné u kmeňa, ktorý vždy má zbraň pri sebe. Ich rečníctvo sa líši od toho, ktoré poznáme my a tiež, ak ich slová vyvolávajú nevôľu, neznamená to, že im netreba dôverovať, všetko, čo povedali, prenesieme presne.
Najstarší z nich povedal: Keby ťa bohovia obdarovali takou veľkou postavou ako je tvoja ctižiadostivosť, celý svet by ti nestačil. Jednou rukou by si sa držal východu a druhou západu a keby si získal tieto oblasti, zachcelo by sa ti vedieť, kde je stred božského sveta. Chceš totiž to, čo nemôžeš mať. Z Európy sa vyberáš do Ázie, z Ázie do Európy, keby si si podmanil celé ľudstvo, začal by si bojovať proti stromom, zveri, snehu a riekam. Vari nevieš, že veľké stromy rastú dlho, ale stínajú sa veľmi rýchlo?
Hlúpy je ten, kto vidí len ich plody, ale nevidí, ako vysoko sa nachádzajú. Dávaj si pozor, aby si v snahe vyliezť na vrchol, nespadol spolu so skalami, ktorých sa chytíš. Aj lev sa občas stáva potravou drobných vtákov, hrdza nahrýza železo. Nič netrvá večne. Odkiaľ sa medzi nami vzalo nepriateľstvo? Nikdy sme nevkročili na tvoje územie. Vieš, kam si prišiel? Nezdá sa, že by si nepoznal nás, ktorí žijeme uprostred tak veľkých lesov. My nebudeme nikomu slúžiť a nebudeme nikomu veliť. Poslali sme vám dary, aby ste vedeli, kto sú Skýti: pár volov, pluh, šípy, kopiju a pohár. Takto sa prejavujeme vo vzťahu aj k priateľom aj k nepriateľom. Plody, získané prácou býkov dávame priateľom, z pohára spolu s priateľmi pijeme víno bohov, šípmi porážame nepriateľov z diaľky a kopijou z blízka. Tak sme vyhrali nad vládcom Skýtska a potom aj cárom Médie a Perzie. Otvorila sa nám cesta do Egypta.
Chváliš sa, že si sem prišiel prenasledovať zlodejov, ale sám lúpiš všetky kmene, ku ktorým si prišiel. Lýdiu si obsadil, Sýriu tiež, vládneš v Perzii, Baktrijci sú pod tvojou vládou, do Indie chceš ísť, k našim ovciam naťahuješ svoje ctižiadostivé a nenásytné ruky. Načo ti je bohatstvo, ktoré ešte viac umocňuje tvoj hlad? Ty prvý zo všetkých máš všetkého nadostač, ale čím viac máš, tým viac túžiš po tom, čo nemáš. Naozaj sa nepamätáš, ako dlho sa naťahuješ s Baktrijcami, ktorých chceš poraziť, hoci to za to nestojí?
Sogdyovia znovu začali vojnu. U teba sa vojny rodia z víťazstiev. A hoci ťa považujú za najväčšieho a najmocnejšieho, nikto nemôže nad sebou trpieť cudzieho pána. Skús prejsť cez Don a zistíš, aký je široký. Skýtov nikdy nedobehneš. Naša chudoba bude rýchlejšia, než tvoje vojsko, ktoré so sebou vezie korisť, ktorú si zobral od toľkých národov. Ale keď si budeš myslieť, že sme ďaleko, zbadáš nás vo svojom tábore. My s rovnakou snahou aj prenasledujeme, aj utekáme.
Počuli sme, že skýtske pustatiny sa stali u Grékov príslovečnými, ale my máme radšej miesta pusté a neupravené, ako mestá a bohaté majetky. Preto pevnejšie chyť svoje šťastie, lebo sa ti môže vyšmyknúť a proti jeho vôli si ho neudržíš. Časom lepšie pochopíš zmysel tejto rady ako teraz. Zauzdi si svoje šťastie, ľahšie ho budeš ovládať. U nás vravia, že Šťastena nemá nohy, len ruky s perím: naťahujúc ruky, nedokáže sa dotknúť peria. Nakoniec, ak si boh, si povinný preukazovať smrteľníkom milosť a nie ich pripravovať o dobro. A ak si človek, zapamätaj si, že ním vždy aj zostaneš. Je hlúpe rozmýšľať o niečom, kvôli čomu zanedbáš seba samého.
V tých, proti ktorým nebudeš bojovať, môžeš nájsť verných priateľov. Najpevnejšie je priateľstvo medzi seberovnými, a rovní sú si len tí, ktorí si neodmerali sily. Neveríš, že tí, nad ktorými si zvíťazil, sú tvoji priatelia, lebo medzi pánom a otrokom nemôže byť priateľstvo, zákony vojny platia v čase mieru.
Nemysli s, že Skýti potvrdia svoju náklonnosť prísahou: ich prísahy spočívajú v zachovaní vernosti. Je to grécky zvyk, že pri podpisovaní dohôd vzývajú bohov. Ale ten, kto si neváži ľudí, klame bohov. Ty nepotrebuješ priateľa, o ktorého vernosti budeš pochybovať. V nás určite nájdeš strážcov Ázie a Európy. Baktrie sa dotýkame tam, kde ju delí Don a za Donom obývame krajinu až po Trákiu. A s tráckymi horami vraj hraničí Macedónsko.“ Tak hovoril barbar.
Cisár odvetil, že chce vyskúšať svoje šťastie, ktorému zvykol veriť a až potom sa môže riadiť radou tých, ktorí ho neuvážene vyzvali, aby neurobil nič.
Keď potom vstúpil so všetkým svojím vojskom do boja proti spomínaním Slovanom, spôsobil si Alexander nemalé problémy, pričom protivníkovi spôsobil malé straty…
Mauro Orbini, z knihy „Kráľovstvo Slovanov“
Túto zaujímavú knihu si môžte zakúpiť tu: http://eshop.biosferaklub.info/produkt/mauro-orbini-pop-dukljanin-kralovstvo-slovanov/