Posledný apel ľudstvu

Posledný apel ľudstvu (prvé vydanie – 1994)

Nikolaj Viktorovič Levašov

Rok vydania 2013, počet strán 432, tvrdý obal, jazyk ruský

obraschenie

Toto je prvá kniha Nikolaja Levašova. Začal ju písať, keď ešte žil v Moskve na konci osemdesiatych rokov minulého storočia, ukončil ju a vydal v USA v roku 1994. Ako píše autor, táto kniha je abecedou a gramatikou nových znalostí, pravého poznania prírody a jej zákonov o živej hmote (živote), o ľuďoch, cieľoch a zákonov ich života.

Táto kniha je bez preháňania unikátnym kúskom. Jej jedinečnosť spočíva v tom, že obsahuje skutočné, reálne poznanie. Nie vymyslené domnienky s vedeckými výrazmi zrozumiteľné iba autorom, ale reálne, stručné a jasné základné znalosti všetkého, čo nás obklopuje a ovplyvňuje. Autor stručne popisuje proces formovania planét, hviezd a „čiernych dier“. Objasňuje kde, kedy, a za akých podmienok na miliardách vhodných planét v našom vesmíre nevyhnutne a automaticky vzniká nový život.

Ukazuje, ako a za akých podmienok vzniká myseľ, akými evolučnými fázami nevyhnutne prechádza.

Pokiaľ ide o evolučnú históriu pozemského ľudstva, Nikolaj Levašov dokazuje, že sme všetci „cudzinci“ na tejto planéte, nie sme pôvodne deti konkrétne tejto planéty Zem.

V kapitole o ľudskom tele autor odhaľuje príčiny vzniku a rozvoja chorôb. Podáva stručnú klasifikáciu chorôb a vysvetľuje, ako sa majú, a ako sa nemajú liečiť choroby, a to najmä s dôrazom na celkovú toxicitu všetkých liekov, bez výnimky. Autor veľmi podrobne s množstvom ilustrácií vysvetľuje, čo je podstatou človeka, aký je rozsah jej vplyvu na telo a psychiku, ako podstata vytvára pre seba fyzické telo pri každej inkarnácii na fyzickej úrovni.

Pri popise štruktúry vesmíru autor zdôrazňuje jednotu zákonov mikro a makrokozmu a vysvetľuje, ako je vytvorený veľký kozmos v skutočnosti. Náš vesmír je podobný zrnku piesku na brehu oceánu v ďalšej úrovni matrice vesmíru, ktorá je súčasťou ešte väčšej štruktúry superpriestoru…

2878 zobrazení celkom (4 dnes)