Malé deti kopírujú svojich rodičov vo všetkom. Je to milé, niekedy to vadí a je to nepríjemné. Jedna vec je, keď si dieťa skúša otcove topánky a niečo úplne iné, keď sa v nich prechádza po byte a zanecháva stopy od blata. Je príjemne pozorovať, ako dieťa pije z „dospelej“ šálky, ale trpezlivosť na neustále utieranie kaluží nestačí. Je jednoduchšie posadiť ho do špeciálnej stoličky, aby sedelo a nebehalo. Dieťa chce za každú cenu pomáhať mame v kuchyni, vyžaduje si hrnce a varešky, chce umývať riad, krájať ovocie, všetko chytá a behá mame pod nohami.
Prečo sa chcú deti tak nástojčivo hrať na dospelých a robiť dospelé veci? Odpoveď je v tom, že napodobňovanie dospelých v rannom detstve je hlboký inštinkt. My rodičia sme jedinci, ktorí vyrástli do dospelosti, boli schopní vytvoriť pár, boli schopní počať a porodiť deti.. To znamená, že z hľadiska evolúcie sme všetko robili správne, a to znamená, že dieťa musí preberať naše modely správania. To je inštinkt natoľko hlboký, že bojovať s ním je veľmi ťažké. A koniec koncov, prečo s ním bojovať, keď ho môžeme použiť k svojmu prospechu.
Niet divu, že domáce práce je jednoduchšie a rýchlejšie vykonať bez účasti dieťaťa. Ale ako ho potom za pár rokov presvedčiť, že mame je potrebné pomáhať? Ako mu vysvetlíme, že mama má domáce povinnosti a prácu, pokiaľ ju bude vždy vidieť iba hrať a baviť sa?
Verte mi, aktívnym zapájaním dieťaťa do svojho každodenného života uspokojujete jeho inštinkt napodobňovania a riešite niekoľko problémov naraz.
1. Práca sa tak alebo inak robí a nemusíte robiť výber medzi dieťaťom a nedokončenou prácou, nie je potrebné hľadať pestúnku, prosiť príbuzných, alebo sedieť s dieťaťom. Vy ho jednoducho beriete so sebou!
2. Dieťa sa rozvíja lepšie ako pri hre s najdrahšou rozvíjajúcou hračkou. Vidí reálnejší život, reálnejšie predmety, situácie, vidí ako mama hovorí s rôznymi ľuďmi, ako rieši určité problémy, vidí, ako pracujú ľudia rôznych profesií, ako pracujú mechanizmy, inštitúcie. Študuje písmená, farby, čísla – nie na obrázkoch, ale v reálnych predmetoch a pritom začína chápať, aký zmysel leží za abstraktnými pojmami, rozvíja malé a veľké motorické schopnosti, pozornosť, pamäť, predstavivosť, fantáziu. A celý rad týchto nekonečných situácií sa potom mení na témy pre hry a kreativitu, diskusie a fantáziu.
3. Dieťa tým, že opakuje po rodičoch, sa učí pravidlá a normy správania v rodine a v spoločnosti, preberá návyky a modely správania.
4. Matka sa môže venovať sebe bez pocitu viny. Pokiaľ ste si zvykli brať dieťa vždy so sebou a naučili ho zapájať do domácich záležitostí, tak bude pre vás jednoduchšie zaoberať sa svojimi záľubami. A pokiaľ ich nemáte, prečo ich pre seba nevymyslieť?
5. Šetríte čas. Nemusíte voziť dieťa do škôlky alebo starým rodičom, potom chodiť pre neho, nemusíte strácať čas na rozvíjajúce hry, na špeciálne detské krúžky a iné akcie. Jednoducho žijete svoj radostný život a vaše dieťa získava radosť z komunikácie s vami a z rôznych zážitkov.
6. Ľudia, ktorých spájajú spoločné záľuby a záujmy cítia pocit jednoty. Dieťa, ktoré nasleduje inštinkt a opakuje po rodičoch, tak sa ešte viac k nim viaže a stáva sa viac poslušným, spokojným a vyrovnaným.
7. Posilňujete si pritom vedúcu pozíciu dospelého človeka. Pre dieťa je všetko, čím sa zaoberajú rodičia, zaujímavé a záhadné. Dospelý je schopnejší a vie oveľa viac ako dieťa, môže sa podeliť o svoje skúsenosti a stáva sa pre dieťa takmer všemohúcim. Tým, že vpustíte dieťa do svojho sveta záujmov a aktivít, tak zlepšujete svoje vzťahy a stávate sa pre dieťa naozajstnou autoritou. Navyše ho učíte obracať sa k vám v zložitých a ťažkých situáciách.
Neoberajte sa o tieto príležitosti! Hľadajte pre seba prijateľné spôsoby zapájania dieťaťa do svojho života a budete prekvapení, ako sa zmenia vaše vzťahy.
Jekaterina Žarkova
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info