Pozitívny vplyv dreveného uhlia ako hnojiva pre poľnohospodárske plodiny je už dlho známy. Jedinečné vlastnosti dreveného uhlia sú veľmi pestré a ich komplexný vplyv na zvyšovanie produktivity pôdy je značný.
Pozornosť špecialistov na pôdu (medzi prvými z nich bol Wim Sombroek z Holandska) prilákali kúsky neobvykle úrodnej pôdy v Peru, ktorú indiáni nazvali Terra Preta, čo v španielčine znamená čierna zem. Podstata je v tom, že pôdy v regióne Amazonky ako aj väčšina tropických krajín sú veľmi neúrodné. Sú to červené a žlté pôdy s veľkým množstvom oxidov hliníka a iných kovov, na ktorých prakticky nič nerastie (z poľnohospodárskych plodín), okrem niektorých miestnych burín. Avšak pôdy Terra Preta mali výrazne čiernu farbu a boli veľmi úrodné. Dávali a dávajú výbornú úrodu aj bez akýchkoľvek hnojív. Táto pôda sa ukázala natoľko úrodná, že ju miestni farmári začali exportovať ako substrát do kvetináčov.
Prekvapivá je tiež skutočnosť, že čierna pôda je veľmi úrodná, pritom červená a žltá iba niekoľko metrov od nej takmer úplne neúrodná.
Keď bol vykonaný chemický rozbor tejto pôdy, tak sa ukázalo, že majú absolútne rovnaké chemické zloženie. Geologická analýza ukázala, že tieto pôdy majú rovnaký geologický pôvod. Rozdiel bol ba jeden, čierna pôda obsahovala drevené uhlie od 10 % do 30 %. Vznikla myšlienka, že tieto pôdy sú antropogénneho pôvodu. Rádio-uhlíková analýza ukázala, že vek tohto uhlia je viac ako 2000 rokov. Na tomto mieste existovala staroveká civilizácia. Záujem k Terra Preta na celom svete rastie stále viac a viac. Prečo tieto kúsky úrodnej pôdy aj teraz po tisícoch rokoch zostávajú úrodné i bez organických a minerálnych hnojív?
K dnešnému dňu je zistené, že indiáni pridávali do pôdy bežné drevené uhlie, ktoré získali zo stromov rastúcich v džungli. To sa veľmi odlišuje od systému vypaľovania lesa používaného našimi predkami v starovekej Európe a používaný niektorými farmármi dodnes. Les sa vypaľuje, potom niekoľko rokov používa na pestovanie poľnohospodárskych plodín a znovu sa necháva zarásť lesom. Tento systém nie je veľmi efektívny. Avšak používanie chemických hnojív na tropických pôdach dáva ešte menší výsledok.
Drevené uhlie je chemicky inertné. Prečo dáva taký zvláštny účinok, že robí pôdu úrodnú na tisícky rokov a to aj bez hnojív?
Drevené uhlie sa vyrába pomalým (studením) spaľovaním drevnej hmoty pri obmedzenom prístupe kyslíka. Takto získané uhlie má nasledujúce vlastnosti:
- Je chemicky inertné a preto môže zostať v pôde tisícročia, bez rozkladu.
- Má vysokú absorpciu, to znamená, môže do seba absorbovať prebytok napríklad oxidov hliníka, ktorých je veľmi veľa v tropických pôdach, a ktoré silne inhibujú rast koreňového systému rastlín.
- Má vysokú pórovitosť, a teda veľkú plochu povrchu, keď rátame aj povrch pórov.
- Drevené uhlie v pôde má jedinečnú vlastnosť udržať dusík zo vzduchu a previesť ho do formy dostupnej pre rastliny.
- Drevené uhlie v pôde pôsobí ako katalyzátor živej aktivity vo vrstve humusu.
- V daždivých obdobiach drevené uhlie v pôde aktívne absorbuje vlhkosť a pri suchu ju postupne uvoľňuje, funguje ako akýsi regulátor vlhkosti pôdy. V póroch sa zachytávajú vo vode rozpustné živiny z humusu a hnojív.
- Prítomnosť dreveného uhlia v pôde obmedzuje vývoj hmyzích škodcov, miznú háďatká a drôtovce.
Mikroskopický snímok dreveného uhlia
Ale najhlavnejšie čo nebolo známe vedcom je to, že pri spaľovaní dreva pri teplote 400 až 500 stupňov živice dreva nezhoria, ale tvrdnú a pokrývajú tenkou vrstvou póry dreveného uhlia. Tieto stvrdnuté živice majú vysokú kapacitu na výmenu iónov. Ióny rôznych látok sa k nim pritiahnu a ani dážď ich nezmyje. Avšak môžu byť spracované koreňmi rastlín alebo vláknami mykorhíznych húb.
Ukázalo sa nasledujúce:
Početné baktérie žijúce na koreňoch rastlín vylučujú enzýmy, ktoré sú schopné rozpúšťať minerály z pôdy. Ióny pritom vytvorené sa rýchlo pritiahnu k stuhnutej živici na drevenom uhlí a rastliny podľa potreby môžu tieto ióny z dreveného uhlia svojimi koreňmi spracovávať. Okrem toho, veľa látok dôležitých pre rastliny prichádzajú do pôdy spolu s dažďom. Zvlášť veľa dusíka je v daždi, ktorý sa z pôdy nevyplavuje, ale sa zachytáva na drevenom uhlí. V dôsledku toho je taká pôda schopná živiť všetky rastliny bez akýchkoľvek hnojív. Jediné hnojivo, ktoré je potrebné, je drevené uhlie.
Je ešte jedna dôležitá výhoda, drevené uhlie prispieva k zníženiu globálneho otepľovania. Rozvojové krajiny môžu vyriešiť svoje problémy hladu a chudoby, keďže získajú najúrodnejšiu pôdu. Niektorí výskumníci sú presvedčení, že po zelenej revolúcii vo svetovom poľnohospodárstve bude čierna revolúcia, založená na používaní dreveného uhlia, ktorá dá ľudstvu:
- Riešenie environmentálnych problémov globálneho otepľovania
- Riešenie ekologických problémov degradácie pôdy
- Riešenie ekonomických problémov chudobných krajín
- Riešenie energetických problémov
Obrábanie pôdy po stáročia viedlo k zhoršeniu jej kvality, zhoršila sa schopnosť pôdy rýchlo absorbovať vodu a držať živiny. Pôdy stratili štruktúru, je v nich málo vzduchu a ľahko sa poddávajú veternej a vodnej erózií. V snahe o produktivitu, masívne používanie chemických hnojív a pesticídov nielen ničia humusotvornú vrstvu, ale tiež znečisťujú podzemné vody, rieky a jazerá. Používanie dreveného uhlia v poľnohospodárstve a lesníctve umožňuje za pomerne krátky čas zlepšiť úrodnosť pôdy na našej Zemi.
Použitie dreveného uhlia, ako hnojiva rieši hneď niekoľko úloh:
- Značne zlepšuje kvalitu pôdy, jej štruktúru, obsah živín v pôde, čoho výsledkom je vyššia úrodnosť
- Zadržiava unikajúci CO2 do atmosféry
- Zlepšuje zdravie a stav zvierat
- Zlepšuje znášku nosníc
- Má silný antibakteriálny a antiparazitický účinok pre izbové rastliny, sadenice, záhrady aj pri používaní na veľkých farmárskych plantážach
- Odstraňuje z pôdy zvyšky pesticídov
- Priaznivo pôsobí na rozvoj prospešných mikroorganizmov, ktoré zvyšujú úrodnosť pôdy
- Urýchľuje klíčenie rastlín, vďaka rýchlejšiemu prehrievaniu pôdy
- Pôsobí ako kyprič pôdy
- Neutralizuje kyslé pôdy
- Skvalitňuje štruktúru pôdy
- Zvyšuje prístup kyslíku ku koreňom rastlín
- Zvyšuje priepustnosť pôdy, zadržuje vlahu
- Zabraňuje vyplavovaniu živín z pôdy, hlavne pri intenzívnom poľnohospodárstve s aktívnym zavlažovaním
Veľmi nízky stupeň rozkladu dreveného uhlia (drevo hnije, ale drevené uhlie nie) umožňuje využívať jeho vlastnosti v pôde mnoho rokov po aplikácií. Pre dosiahnutie reálneho účinku v pôde je nutné v priebehu troch rokov aplikovať 30 – 40 % z objemu humusovej vrstvy. Frakcia pre aplikáciu je 10 – 40mm. Pri použití uhoľného prachu sa účinok znižuje a pri veľkých frakciách prichádza neskoro. Drevené uhlie v pôde bráni vyplavovaniu živín a hnojív, najmä dusíka na poliach s intenzívnym poľnohospodárstvom. To v konečnom dôsledku chráni od znečistenia povrchové aj spodné vody.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info