Našu planétu v súčasnosti obývajú rôzne uhlíkové formy života. Nazývajú sa tak, pretože sa skladajú z organických zlúčenín, ktoré používajú na svoje základné stavebné a metabolické funkcie uhlík. Dlhú dobu vedci a bádatelia predpokladajú, že vo vesmíre môžu existovať aj iné formy života, napríklad kremíkové. Časté sú aj hypotézy, že kremíková forma života existovala aj na Zemi.
Po prvý raz v súčasnej vede odborníci dokázali, že živé bunky sú schopné tvoriť uhlíkovo-kremíkové väzby. V prírode sa čistý kremík nevyskytuje, je to spojené s tým, že tento prvok je veľmi reaktívny a rýchlo vytvára spojenia s inými prvkami. Čistý kremík sa na Zemi vyskytuje iba v laboratórnych podmienkach. To isté sa týka aj uhlíkovo-kremíkových väzieb, ktoré sú známe pod názvom kremíkovo-organické.
Tieto zlúčeniny sa vyrábajú v laboratórnych podmienkach a využívajú sa v rôznych oblastiach, vrátane medicíny, elektroniky a ďalších. Kremík a uhlík sú prvky veľmi podobné na seba, môžu tvoriť väzby so štyrmi atómami súčasne, čo je vhodné pre vytváranie dlhých reťazcov molekúl ako sú proteíny a DNA.
Nový výskum vykonaný odborníkmi z Kalifornského technologického inštitútu pod vedením Francis Arnoldovej dokázal, že živé bunky sú schopné vytvárať kremíkovo-organické väzby. Vedci použili bielkovinu zvanú cytochróm c izolovanú z baktérií nájdenú v horúcich prameňoch na Islande a vykonali niekoľko zmien v jej DNA. Týmto spôsobom sa vedcom podarilo vytvoriť enzým, ktorý selektívne vytvára uhlíkovo-kremíkové väzby. Bolo to dosiahnuté prirodzenou cestou, bez použitia akýchkoľvek chemických katalyzátorov, alebo iných agresívnych látok.
Tento objav znamená, že príroda je schopná prispôsobiť sa a zahrnúť kremík do podstaty živých buniek. Týmto spôsobom život na našej planéte mohol vzniknúť na báze kremíka a nie uhlíka. Ukázalo sa, že alternatívni bádatelia mali pravdu a kremíkové formy života môžu, alebo mohli existovať. Pokiaľ nie na Zemi, tak na nejakej inej planéte s vhodnými podmienkami.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info