Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Lesné hospodárstvo

…viděl jsem tě růst

O prastarém a novém životě se dřevem, lesem a Měsícem

-videl-jsem-te-rustV prosinci 1992, kolem novoluní, respektíve kolem sv. Tomáše (21. prosince), vyrazila parta lesních pracovníku, aby na Gerloském průsmyku, přechodu pohoří z nejvrchnějšího solnohradského Salzachtalu do tyrolského Zillertalu, pokácela značný počet vybraných státnych smrků a modŕínů.

Lesní pracovníci vědeli, že stromy jsem vybral na podzim společně s příslušným lesníkem. Divili se, že se teď stále častěji přičítá význam kácení stromů v určitých dnech, ačkoliv už po celá desetiletí se nikdo na takové věci neohlížel. Ale Thoma je sám lesník, ten už bude vědět, co dělá. A platit musí stejně.

Krym sa pomaly mení na polopúšť

227Súčasný Krym, to je úzky horský pás lesov pozdĺž južného pobrežia a rozsiahle stepné pásmo tiahnúce sa od severných výbežkov Krymských hôr až po severne ležiaci Sivaš. V niektorých miestach je možné v lete vidieť doslova apokalyptický obraz hodný Sahary alebo Gobi. Krym sa pomaly, ale isto začína meniť na polopúšť a trpí nedostatkom vody, ale nebolo to vždy tak.

Do začiatku 19. storočia bola väčšia časť Krymu zalesnená. Tam, kde v súčasnosti vidíme charakteristickú stepnú krajinu bola pred niekoľkými stovkami rokov zelená zalesnená krajina porastená dubmi a borovicami, tiekli tu desiatky riek a stovky potokov. Zachovali sa stovky odkazov o Lesnom Kryme v literatúre a svedeckých popisoch. Puškin opisuje Salgir ako splavnú rieku vlievajúcu sa do Azovského mora. V súčasnosti je to plytká riečka, ktorá na jar nedosahuje ani Azovské more a stráca sa v krymskej stepi.

Tajný život stromov

Tajny zivot stromovSám som dlho netušil, ako pomaly rastú stromy. V mojom revíri sa vyskytujú mladé buky vysoké jeden až dva metre. Kedysi by som im bol hádal maximálne desať rokov. Keď som sa začal zaoberať tajomstvami stromov presahujúcimi okruh záujmov lesného hospodárstva, zobral som si ich pod drobnohľad. Vek mladých bukov možno pomerne dobre odhadnúť podľa drobných uzlíkov na konároch. Sú to miniatúrne zhrubnuté miesta, pripomínajúce zväzok jemnučkých vrások. Tvoria sa každý rok pod pukmi. Keď púčiky najbližšiu jar vyženú, konár sa predĺži a zanechá uzlík. To sa opakuje každý rok, takže počet uzlíkov je identický s vekom stromu. Keď vetvička zhrubne na viac ako tri milimetre, uzlík zmizne pod vyrastajúcou kôrou.

Egyptskí vedci našli spôsob, ako pestovať lesy v púšti

016309181_30400Dezertifikácia – proces degradácie územia na púštnu alebo polopúštnu oblasť je vážnym problémom nielen v Afrike. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zastaviť šírenie púšti, je výsadba lesa. Problém spočíva v tom, že v regiónoch najviac postihnutých dezertifikáciou jednoducho chýba dostatok vody na založenie výsadby a následné správne ošetrovanie stromov, aby ich bolo možné udržať zdravé.

Inovačný projekt v Egypte ukázal, že zelený zdravý les je možné vypestovať pomocou využívania upraveného systému odpadových vôd namiesto drahého využívania už aj tak malých zásob sladkej vody.

Sucho v Kalifornii zničilo tretinu lesov, vyschlo približne 102 miliónov stromov

forest%20die-off%20coloNové letecké snímky Lesnej služby USA ukázali rozsah tragédie nebývalého sucha, ktoré zasiahlo Kaliforniu v posledných piatich rokoch a najmä v roku 2016. Podľa nových údajov sa počet suchých stromov zvýšil o 36 miliónov oproti predchádzajúcim leteckým snímkom z mája 2016. To znamená, že celková strata lesov sa od roku 2010 zvýšila na 102 miliónov stromov. To je 3,11 miliónov hektárov vysušenej pôdy a to je jedna tretina z celkového lesného porastu Kalifornie. Iba v roku 2016 vyschlo 62 miliónov stromov.

Rôzne druhy stromov majú rozdielny vplyv na klimatické podmienky

jzwobd-vt8iIba mechanické rozširovanie lesných porastov nevedie k spomaleniu globálnych klimatických zmien, dôležitejší význam má výber druhov stromov, ich schopnosť pohlcovať oxid uhličitý a ich vplyv na miestnu teplotu vzduchu. K týmto záverom prišli dve výskumné skupiny. Závery výskumov vedcov z Francúzska, Nemecka a Talianska boli zverejnené v časopise Science.

Mobilné telefóny škodia včelám

isslieduiem-i-proiektiruiem-na-tiemu-pchiely-i-matiematika_13Britskí vedci dokázali, že mobilné telefóny zabíjajú včely. Mobilný telefón umiestnený pod úľom počas zvonenia, aj pri vypnutej hlasitosti, veľmi znepokojuje včely a núti ich zhromažďovať sa v roji. O minútu po vypnutí sa včely upokoja.

V ďalších experimentoch mobilný telefón umiestnený dlhodobo vedľa úľa spôsobil kolaps včelstva. Zdá sa, že pre včely, ktoré sú citlivé na nepatrné zmeny geomagnetického poľa, je trvalé pôsobenie elektromagnetického vplyvu a mikrovlnné žiarenie mobilného telefónu nepríjemné.

Ako rozkrádajú ruské lesy

fullV Rusku sa nelegálne vyťaží až 80 % z celkového vyťaženého dreva. Vyťažené drevo z Ďalekého východu sa nelegálne pašuje do Číny a odtiaľ sa prepravuje vo forme výrobkov do prestížnych obchodov v USA, Európy a Japonska.

Medzinárodná mimovládna organizácia so zvučným menom „Environmental Investigation Agency“ (EIA) zverejnila šokujúcu správu s názvom: „Likvidácia lesov: parkety, organizovaný zločin a posledné sibírske tigre.“

Na Ukrajine v Karpatoch ťažia drevo akoby mal nastať koniec sveta

nnNa Ukrajine prebieha totálna ťažba karpatských lesov, denne vyvezú 300 vagónov guľatiny do Európskej únie cez Rumunsko. Objemy ťažby sú obmedzené iba priechodnosťou cez ukrajinsko-rumunské hranice. O masívnom odlesňovaní ukrajinských Karpát natočili novinári a blogeri nejedno video, ale objemy ťažby každý deň iba stúpajú.

V marci začali zo stanice „Černivci“ posielať do Rumunska stovky vagónov guľatiny každý deň. Koncom marca ich už bolo 300 vagónov denne, píše  redaktor novín „Vremja“ Peter Kobevko v materiáli: „Z Bukoviny vyvážajú les ako pred koncom sveta“.

Odlesňovanie vedie k oslabeniu zdravotného stavu sladkovodných rýb

7fef22V prírode je vzájomne prepojenie rôznych prírodných systémov oveľa hlbšie, ako si myslíme. Prepojenie medzi tým, čo sa deje v lese a ako sa živia ryby je ťažké okamžite zistiť, ale vedci našli jasnú súvislosť medzi zachovaním lesov a zdravou populáciou sladkovodných rýb.

„Zistili sme, že strava rýb sa skladá takmer zo 70% biomasy, ktorá pochádza zo stromov,“ povedal Andrew Tanenzap z Univerzity pre štúdium rastlín v Cambridge. „Rovnako, ako sa planktón živí riasami a potom je kalorickou potravou pre ryby v mori. Organický uhlík zo stromov v jazerách je veľmi dôležitým zdrojom potravy pre sladkovodné ryby, pretože zabezpečuje ich rast a vývoj. Tam, kde je viac rozpusteného dreva, tam je viac baktérií a viac baktérií znamená viac zooplanktónu. V miestach s množstvom zooplanktónu sa vyskytujú najväčšie tučné ryby.“