Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Lesné hospodárstvo

Lesy ako záruka existencie ruských riek a života na Zemi

Otvorený list 5.mája 2006

Drahí spoluobčania,

V tomto pracovnom roku sme spolu s našimi kolegami z USA a Brazílie získali nové vedecké výsledky, ktoré si vyžadujú zásadnú revíziu lesnej politiky na celom svete. Získali sa nové vedecké dôkazy o tom, že existencia riek a zrážok na pevnine je podmienená činnosťou neporušených prírodných lesov.

Neporušený les predstavuje živé čerpadlo založené na slnečnej energii, ktoré čerpá na pevninu atmosferickú vlhkosť odparujúcu sa z povrchu oceánov. Ukázalo sa, že suchá, požiare, záplavy, ako aj hurikány a tornáda na pevnine, sú dôsledkom narušenia lesov a prerušenia funkcie lesného čerpadla vlhkosti. Zničenie lesov vedie k úplnej degradácii kontinentov na polopúštnu, alebo púštnu krajinu.

V Austrálii majú aj stromy svoje e-mailové adresy

V roku 2013 mestská rada austrálskeho mesta Melbourne priradila identifikačné čísla a e-mailové adresy 70 000 stromom, aby každý obyvateľ mohol operatívne oznámiť o ich poškodeniach, alebo problémoch. Avšak tisíce ľudí začali písať listy jednotlivým stromom, v ktorých sa vyznávali z lásky k nim, písali im príbehy a zdieľali rôzne problémy. Na oplátku im prichádzali správy so slovami vďačnosti v mene stromov.

Osobné čísla a e-mailové adresy stromov sa objavili v rámci rozsiahleho programu Melbourne’s Urban Forest, ktorého hlavným cieľom je zachovať a zveľaďovať vegetáciu v meste. Program bol spustený v roku 2007 po desaťročných suchách  v južnej Austrálii a mal byť plne implementovaný do roku 2040. Viac ako 70 000 stromov bolo zakreslených na interaktívnu mapu Melbourne, na ktorej sú aj farebne odlíšené podľa druhu.

Žaluďová republika

Priehrada neďaleko obce Okava v prefektúre Koti, je najväčšia priehrada v západnom Japonsku. Niekedy jazero za hrádzou takmer celé vysychá. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v horách nad úrovňou jazera rastú väčšinou iba ihličnaté stromy, ako sú japonské kryptomerie a cyprusy, ktoré neudržia dostatok vlahy.

V roku 1996 spoločnosť „Benelic“ spojila úsilie s dedinčanmi a rozbehla kampaň „Žaluďová banka“, ktorej hlavnou myšlienkou bola výsadba listnatých stromov, ktoré lepšie udržujú vlahu. Centrála „banky“ sa nachádza v dedine a po celom Japonsku má už 26 pobočiek. Tieto pobočky spoločnosť Benelic spravuje priamo, alebo prostredníctvom iných spoločností a dohromady tvoria „Žaluďovú republiku“.

Množstvo stromov v regióne ovplyvňuje zdravie detí

derevya-les-648x430Údaje o zdraví takmer 300 tisíc detí ukázali, že množstvo stromov v regióne priamo súvisí s jednou z hlavných príčin detskej úmrtnosti.

Autori nového výskumu analyzovali životné podmienky 293 362 detí z 35 krajín a dospeli k záveru, že čím je vyššia hustota stromov v regióne, tým menej trpia deti hnačkou.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zostáva hnačka druhou hlavnou príčinou smrti u detí mladších ako 5 rokov. K smrti dochádza dehydratáciou, vyvedením solí z organizmu, alebo vznikom bakteriálnych infekcií. Každoročne zomrie na následky hnačky 525 tisíc detí mladších ako 5 rokov po celom svete.

…viděl jsem tě růst

O prastarém a novém životě se dřevem, lesem a Měsícem

-videl-jsem-te-rustV prosinci 1992, kolem novoluní, respektíve kolem sv. Tomáše (21. prosince), vyrazila parta lesních pracovníku, aby na Gerloském průsmyku, přechodu pohoří z nejvrchnějšího solnohradského Salzachtalu do tyrolského Zillertalu, pokácela značný počet vybraných státnych smrků a modŕínů.

Lesní pracovníci vědeli, že stromy jsem vybral na podzim společně s příslušným lesníkem. Divili se, že se teď stále častěji přičítá význam kácení stromů v určitých dnech, ačkoliv už po celá desetiletí se nikdo na takové věci neohlížel. Ale Thoma je sám lesník, ten už bude vědět, co dělá. A platit musí stejně.

Krym sa pomaly mení na polopúšť

227Súčasný Krym, to je úzky horský pás lesov pozdĺž južného pobrežia a rozsiahle stepné pásmo tiahnúce sa od severných výbežkov Krymských hôr až po severne ležiaci Sivaš. V niektorých miestach je možné v lete vidieť doslova apokalyptický obraz hodný Sahary alebo Gobi. Krym sa pomaly, ale isto začína meniť na polopúšť a trpí nedostatkom vody, ale nebolo to vždy tak.

Do začiatku 19. storočia bola väčšia časť Krymu zalesnená. Tam, kde v súčasnosti vidíme charakteristickú stepnú krajinu bola pred niekoľkými stovkami rokov zelená zalesnená krajina porastená dubmi a borovicami, tiekli tu desiatky riek a stovky potokov. Zachovali sa stovky odkazov o Lesnom Kryme v literatúre a svedeckých popisoch. Puškin opisuje Salgir ako splavnú rieku vlievajúcu sa do Azovského mora. V súčasnosti je to plytká riečka, ktorá na jar nedosahuje ani Azovské more a stráca sa v krymskej stepi.

Tajný život stromov

Tajny zivot stromovSám som dlho netušil, ako pomaly rastú stromy. V mojom revíri sa vyskytujú mladé buky vysoké jeden až dva metre. Kedysi by som im bol hádal maximálne desať rokov. Keď som sa začal zaoberať tajomstvami stromov presahujúcimi okruh záujmov lesného hospodárstva, zobral som si ich pod drobnohľad. Vek mladých bukov možno pomerne dobre odhadnúť podľa drobných uzlíkov na konároch. Sú to miniatúrne zhrubnuté miesta, pripomínajúce zväzok jemnučkých vrások. Tvoria sa každý rok pod pukmi. Keď púčiky najbližšiu jar vyženú, konár sa predĺži a zanechá uzlík. To sa opakuje každý rok, takže počet uzlíkov je identický s vekom stromu. Keď vetvička zhrubne na viac ako tri milimetre, uzlík zmizne pod vyrastajúcou kôrou.

Egyptskí vedci našli spôsob, ako pestovať lesy v púšti

016309181_30400Dezertifikácia – proces degradácie územia na púštnu alebo polopúštnu oblasť je vážnym problémom nielen v Afrike. Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako zastaviť šírenie púšti, je výsadba lesa. Problém spočíva v tom, že v regiónoch najviac postihnutých dezertifikáciou jednoducho chýba dostatok vody na založenie výsadby a následné správne ošetrovanie stromov, aby ich bolo možné udržať zdravé.

Inovačný projekt v Egypte ukázal, že zelený zdravý les je možné vypestovať pomocou využívania upraveného systému odpadových vôd namiesto drahého využívania už aj tak malých zásob sladkej vody.

Sucho v Kalifornii zničilo tretinu lesov, vyschlo približne 102 miliónov stromov

forest%20die-off%20coloNové letecké snímky Lesnej služby USA ukázali rozsah tragédie nebývalého sucha, ktoré zasiahlo Kaliforniu v posledných piatich rokoch a najmä v roku 2016. Podľa nových údajov sa počet suchých stromov zvýšil o 36 miliónov oproti predchádzajúcim leteckým snímkom z mája 2016. To znamená, že celková strata lesov sa od roku 2010 zvýšila na 102 miliónov stromov. To je 3,11 miliónov hektárov vysušenej pôdy a to je jedna tretina z celkového lesného porastu Kalifornie. Iba v roku 2016 vyschlo 62 miliónov stromov.

Rôzne druhy stromov majú rozdielny vplyv na klimatické podmienky

jzwobd-vt8iIba mechanické rozširovanie lesných porastov nevedie k spomaleniu globálnych klimatických zmien, dôležitejší význam má výber druhov stromov, ich schopnosť pohlcovať oxid uhličitý a ich vplyv na miestnu teplotu vzduchu. K týmto záverom prišli dve výskumné skupiny. Závery výskumov vedcov z Francúzska, Nemecka a Talianska boli zverejnené v časopise Science.