Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Ekológia a životné prostredie

Módny dom Armani sa vzdal prírodných kožušín

22510GiorgioArmani_0088WebDizajnér a hlava módneho domu Giorgio Armani nedávno vystúpil s vyhlásením, že od jesene 2016 sa všetky značky tejto spoločnosti vzdávajú používania prírodných kožušín.

„S potešením oznamujem, že Armani Group sa vzdáva používania kožušín zvierat na výrobu oblečenia. Technologický pokrok dosiahnutý v posledných rokoch nám dáva vhodné alternatívy. Značka prijala dôležité rozhodnutie ísť dopredu a venovať pozornosť ochrane životného prostredia a starostlivosti o zvieratá,“ povedal návrhár.

Podľa štúdie Pentagonu je americká armáda hlavnou hrozbou pre ekológiu planéty

652104ce-2e0a-4297-98e8-6038e399bbcc-300x169Podľa novej štúdie Pentagonu je americká armáda hlavnou hrozbou ekológie na domácej aj medzinárodnej úrovni, pretože stovky amerických vojenských základní po celom svete sú „vážne znečistené“.

Štúdia uvádza, že iba samotné americké ministerstvo obrany generuje viac nebezpečného odpadu ako päť najväčších chemických spoločností v USA a vytvára toxické dedičstvo po celom svete. Toto dedičstvo pozostáva z ochudobneného uránu, olova, oleja, leteckého paliva, pesticídov a defoliantov ako je Agent Orange.

…viděl jsem tě růst

O prastarém a novém životě se dřevem, lesem a Měsícem

-videl-jsem-te-rustV prosinci 1992, kolem novoluní, respektíve kolem sv. Tomáše (21. prosince), vyrazila parta lesních pracovníku, aby na Gerloském průsmyku, přechodu pohoří z nejvrchnějšího solnohradského Salzachtalu do tyrolského Zillertalu, pokácela značný počet vybraných státnych smrků a modŕínů.

Lesní pracovníci vědeli, že stromy jsem vybral na podzim společně s příslušným lesníkem. Divili se, že se teď stále častěji přičítá význam kácení stromů v určitých dnech, ačkoliv už po celá desetiletí se nikdo na takové věci neohlížel. Ale Thoma je sám lesník, ten už bude vědět, co dělá. A platit musí stejně.

Húsenice, ktoré jedia polyetylén

imagesVedci z Cambridgeskej univerzity našli húsenicu nočného motýľa, ktorá recykluje polyetylén. Ako to robí, na to zatiaľ vedci neprišli. Správa o tom, že húsenica Galleria mellonella – Vijačka voštinová môže recyklovať polyetylén, bola publikovaná vo vedeckom časopise Current Biology. Vijačku voštinovú poznajú včelári ako nepríjemného škodcu, ktorý poškodzuje voskové plásty v úli.

Veľkosť mozgu primátov súvisí s druhom potravy, ktorú konzumujú

123Primáty disponujú najväčším (vzhľadom k telesnej hmotnosti) mozgom medzi zvieratami. Doteraz sa predpokladalo, že to má súvis so sociálnymi faktormi. Vedci antropológovia z Univerzity v New Yorku preskúmali údaje o 140 druhov primátov, čo je trikrát viac, ako použili predtým iné vedecké tímy.

Desaťtisíce predčasných úmrtí vo Východnej Európe má spojitosť so znečistením ovzdušia v Západnej Európe

1427264052_img1Vedci z Kanady, Číny, Veľkej Británie a USA spočítali podiel úmrtí súvisiacich so znečistením životného prostredia jemnými časticami (menej ako 2,5 mikrometrov v priemere). Práca vedcov umožňuje sledovať vplyv priemyselnej výroby v určitých krajinách a v dôsledku toho predčasnú úmrtnosť v iných krajinách. Vedecká štúdia bola publikovaná v časopise Nature a stručne o nej informuje Univerzita v Irvine v Kalifornii.

Rastliny majú svoje vlastné zmysly, cítia bolesť, radosť a smútok

elka_2Raz na vojenskom cvičení, keď som sa so svojou čatou presunul do určenej polohy a výpočty mojich staníc nasadili do bojových operácií, tak po obedňajšej prestávke vznikla u mňa myšlienka preveriť jeden nápad. V poľných podmienkach sa moja čata rozmiestnila v blízkosti lesného porastu a ja som sa rozhodol zistiť, ako rastliny reagujú na človeka a jeho konanie.

Vypýtal som si u fajčiarov zápalky a požiadal som svojich dobrovoľných pomocníkov, aby sledovali, čo sa bude diať. Spálil som zápalkou list na jednom strome. Na čo strom zareagoval zmenou svojej aury z modrozelenej farby na sýtočervenú. Týmto spôsobom s najväčšou pravdepodobnosťou strom „zakričal“ od bolesti a tento „krik“ bolesti počuli aj iné stromy v lesnom poraste. Alebo týmto spôsobom zasiahnutý strom mojím konaním varoval ostatné stromy, že spôsobujem bolesť, pretože stačilo, že som sa iba priblížil k iným stromom, pri ktorých som ani nepomyslel na to páliť im listy a ich aura sa menila podobne ako u stromu, ktorému som spálil list.

Syntetické vlákna z odevov v rybách

riba_vsPodľa  štúdie vykonanej environmentálnymi vedcami z UC Davis bolo nájdené pomerne veľké množstvo odevných syntetických vlákien v rybách chytených v Severnej Kalifornii, ktoré končia ako večera na tanieri.

Asi štvrtina rýb zakúpených na trhu s rybami v meste Half Moon Bay a Princentone a analyzovaných pre štúdium ukázala, že ich črevá obsahovali kúsky syntetického oblečenia, povedala vedúca výskumu Chelsea Rochmanová z UC Davis Školy veterinárneho lekárstva.

Krym sa pomaly mení na polopúšť

227Súčasný Krym, to je úzky horský pás lesov pozdĺž južného pobrežia a rozsiahle stepné pásmo tiahnúce sa od severných výbežkov Krymských hôr až po severne ležiaci Sivaš. V niektorých miestach je možné v lete vidieť doslova apokalyptický obraz hodný Sahary alebo Gobi. Krym sa pomaly, ale isto začína meniť na polopúšť a trpí nedostatkom vody, ale nebolo to vždy tak.

Do začiatku 19. storočia bola väčšia časť Krymu zalesnená. Tam, kde v súčasnosti vidíme charakteristickú stepnú krajinu bola pred niekoľkými stovkami rokov zelená zalesnená krajina porastená dubmi a borovicami, tiekli tu desiatky riek a stovky potokov. Zachovali sa stovky odkazov o Lesnom Kryme v literatúre a svedeckých popisoch. Puškin opisuje Salgir ako splavnú rieku vlievajúcu sa do Azovského mora. V súčasnosti je to plytká riečka, ktorá na jar nedosahuje ani Azovské more a stráca sa v krymskej stepi.

Tajný život stromov

Tajny zivot stromovSám som dlho netušil, ako pomaly rastú stromy. V mojom revíri sa vyskytujú mladé buky vysoké jeden až dva metre. Kedysi by som im bol hádal maximálne desať rokov. Keď som sa začal zaoberať tajomstvami stromov presahujúcimi okruh záujmov lesného hospodárstva, zobral som si ich pod drobnohľad. Vek mladých bukov možno pomerne dobre odhadnúť podľa drobných uzlíkov na konároch. Sú to miniatúrne zhrubnuté miesta, pripomínajúce zväzok jemnučkých vrások. Tvoria sa každý rok pod pukmi. Keď púčiky najbližšiu jar vyženú, konár sa predĺži a zanechá uzlík. To sa opakuje každý rok, takže počet uzlíkov je identický s vekom stromu. Keď vetvička zhrubne na viac ako tri milimetre, uzlík zmizne pod vyrastajúcou kôrou.