Posledný apel ľudstvu

Ľudstvo ani netuší aký kolosálny evolučný potenciál vlastní. Je iba nutné poznať „kľúč“ k otvoreniu tohto potenciálu. Možno táto kniha pomôže niekomu z Vás nájsť tento „kľúč“. Je dôležité iba pozorne čítať a zamyslieť sa. A otvoria sa dvere do „nemožného“, na bezhraničnú prekrásnu cestu Pravdy a Poznania Kozmu a samých seba… „Posledný apel ľudstvu“, Nikolaj Levašov Viac »

Category Archives: Ekológia a životné prostredie

Lesy ako záruka existencie ruských riek a života na Zemi

Otvorený list 5.mája 2006

Drahí spoluobčania,

V tomto pracovnom roku sme spolu s našimi kolegami z USA a Brazílie získali nové vedecké výsledky, ktoré si vyžadujú zásadnú revíziu lesnej politiky na celom svete. Získali sa nové vedecké dôkazy o tom, že existencia riek a zrážok na pevnine je podmienená činnosťou neporušených prírodných lesov.

Neporušený les predstavuje živé čerpadlo založené na slnečnej energii, ktoré čerpá na pevninu atmosferickú vlhkosť odparujúcu sa z povrchu oceánov. Ukázalo sa, že suchá, požiare, záplavy, ako aj hurikány a tornáda na pevnine, sú dôsledkom narušenia lesov a prerušenia funkcie lesného čerpadla vlhkosti. Zničenie lesov vedie k úplnej degradácii kontinentov na polopúštnu, alebo púštnu krajinu.

V Austrálii majú aj stromy svoje e-mailové adresy

V roku 2013 mestská rada austrálskeho mesta Melbourne priradila identifikačné čísla a e-mailové adresy 70 000 stromom, aby každý obyvateľ mohol operatívne oznámiť o ich poškodeniach, alebo problémoch. Avšak tisíce ľudí začali písať listy jednotlivým stromom, v ktorých sa vyznávali z lásky k nim, písali im príbehy a zdieľali rôzne problémy. Na oplátku im prichádzali správy so slovami vďačnosti v mene stromov.

Osobné čísla a e-mailové adresy stromov sa objavili v rámci rozsiahleho programu Melbourne’s Urban Forest, ktorého hlavným cieľom je zachovať a zveľaďovať vegetáciu v meste. Program bol spustený v roku 2007 po desaťročných suchách  v južnej Austrálii a mal byť plne implementovaný do roku 2040. Viac ako 70 000 stromov bolo zakreslených na interaktívnu mapu Melbourne, na ktorej sú aj farebne odlíšené podľa druhu.

Odpadkový raj

Karin Bertschiová, obyvateľka Švajčiarska, zdedila podnikanie v obore recyklácie odpadov od svojich rodičov. Karin prakticky vyrástla na skládke a potom, ako sa stala riaditeľkou podniku na spracovanie odpadov, sa rozhodla vdýchnuť doň nový život pod heslom „Zbavujeme sa odpadu veselo!“. Zberný dvor sa stal doslova miestom oddychu a stretávania sa obyvateľov.

Na území podniku „Recycling Paradies“ sa konajú festivaly a rôzne oslavy sviatkov, je k dispozícii detské ihrisko a knižnica. Konajú sa tu aj školské hodiny vyučovania v oblasti spracovania odpadu, keďže recyklácia odpadu sa vo Švajčiarsku vyučuje na školách. Staré, ale funkčné prístroje nerozoberajú, ale bezplatne rozdávajú tým, ktorí ich potrebujú s podmienkou, že pri ich poruche budú vrátené na zberný dvor.

Čaga na stromoch rastúcich na vulkanických horninách absorbuje veľa škodlivých látok

Huba ryšavec šikmý – inonotus obliquus, známa v ľudovom liečiteľstve pod názvom čaga, parazituje na stromoch a to hlavne na brezách, prenikajúc cez poškodenia kôry. Forma huby je nepravidelná a môže dosahovať v priemere rozmery až 40 cm. Hmotnosť jedného exemplára môže dosahovať 3 kg. Farba je navonok čierna a hnedá vo vnútri. Čaga sa dožíva až do veku 20 rokov, ale jej prítomnosť je pre strom nežiaduca, pretože mu odoberá živiny, energiu a strom zvyčajne postupne vysychá.

Vtáky starnú rýchlejšie v meste ako v prírode

Biológovia z Lundskej univerzity vo Švédsku študovali životné cykly sýkorky veľkej (Parus major) v mestskom prostredí a v prirodzenom prostredí, čiže v prírode. V priebehu štúdie sa zistilo, že v meste sa u vtákov urýchľuje starnutie buniek.

15 dní po vyliahnutí vtákov im vzali krvný test a zmerali dĺžku telomér – koncových častí chromozómov, ktoré nie sú nositeľmi genetickej informácie, ale chránia chromozómy pred „zlepovaním“. V súčasnosti sa vedci domnievajú, že skracovanie telomér je indikátorom procesov starnutia.

Žaluďová republika

Priehrada neďaleko obce Okava v prefektúre Koti, je najväčšia priehrada v západnom Japonsku. Niekedy jazero za hrádzou takmer celé vysychá. Jedným z dôvodov je skutočnosť, že v horách nad úrovňou jazera rastú väčšinou iba ihličnaté stromy, ako sú japonské kryptomerie a cyprusy, ktoré neudržia dostatok vlahy.

V roku 1996 spoločnosť „Benelic“ spojila úsilie s dedinčanmi a rozbehla kampaň „Žaluďová banka“, ktorej hlavnou myšlienkou bola výsadba listnatých stromov, ktoré lepšie udržujú vlahu. Centrála „banky“ sa nachádza v dedine a po celom Japonsku má už 26 pobočiek. Tieto pobočky spoločnosť Benelic spravuje priamo, alebo prostredníctvom iných spoločností a dohromady tvoria „Žaluďovú republiku“.

Množstvo stromov v regióne ovplyvňuje zdravie detí

derevya-les-648x430Údaje o zdraví takmer 300 tisíc detí ukázali, že množstvo stromov v regióne priamo súvisí s jednou z hlavných príčin detskej úmrtnosti.

Autori nového výskumu analyzovali životné podmienky 293 362 detí z 35 krajín a dospeli k záveru, že čím je vyššia hustota stromov v regióne, tým menej trpia deti hnačkou.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zostáva hnačka druhou hlavnou príčinou smrti u detí mladších ako 5 rokov. K smrti dochádza dehydratáciou, vyvedením solí z organizmu, alebo vznikom bakteriálnych infekcií. Každoročne zomrie na následky hnačky 525 tisíc detí mladších ako 5 rokov po celom svete.

Nový park v Krasnodare

untitled29. septembra 2017 otvorili v Krasnodare na juhu európskej časti Ruska nový park oddychu vedľa nového štadióna. Rozloha parku je 22,7 hektárov. Park spolu so štadiónom zafinancoval v celej výške súkromný investor Sergej Galickij, majiteľ siete supermarketov „Magnet“.

Park projektovala nemecká architektonická kancelária GMP, ktorá projektovala napríklad aj olympijské štadióny v Berlíne,  v Kijeve, v Číne. Autori projektu popracovali s reliéfom. V parku je veľa rôznych úrovní, valov a kaňonov. Z vtáčej perspektívy vytvára park nádherný vzor.

Mikročastice plastu v pitnej vode

Finger_Mikroplastik_BUND_thumbnail_medium__jpgThe Guardian uverejnil údaje, ktoré potvrdzujú, že mikročastice plastu znečisťujú pitnú vodu. Vedci skontrolovali vodu z vodovodu v niekoľkých krajinách a zistili, že 83 % vzoriek vody obsahuje plastové mikročastice.

Najväčšia úroveň znečistenia, 94 %, bola zistená v USA. Častice plastu našli vo vode v budove Kongresu, v centrále agentúry na ochranu životného prostredia USA a v mrakodrape Tower Trump v New Yorku. Ďalej v znečistení nasledujú Libanon a India. Európske krajiny vrátane Veľkej Británie, Nemecka a Francúzska majú najnižšiu úroveň znečistenia,  a to 72 %.

Zelenina, ktorá rastie na streche

g4mi6TJK2nwV južnej Číne v provincii Guangxi sa majiteľ výrobného závodu rozhodol využiť svoje strechy na pestovanie zeleniny a ryže. Momentálne sa pestuje na dvoch hektároch plantáží, ktoré zabezpečujú zeleninu pre svojich zamestnancov a znižujú spotrebu energie na klimatizáciu vnútorných priestorov počas horúcich dní.