Huba ryšavec šikmý – inonotus obliquus, známa v ľudovom liečiteľstve pod názvom čaga, parazituje na stromoch a to hlavne na brezách, prenikajúc cez poškodenia kôry. Forma huby je nepravidelná a môže dosahovať v priemere rozmery až 40 cm. Hmotnosť jedného exemplára môže dosahovať 3 kg. Farba je navonok čierna a hnedá vo vnútri. Čaga sa dožíva až do veku 20 rokov, ale jej prítomnosť je pre strom nežiaduca, pretože mu odoberá živiny, energiu a strom zvyčajne postupne vysychá.
Najčastejšie čaga parazituje na breze, ale môže sa rozvíjať aj na jelše, jaseni, breste a javore. Rastie z malých spór, až do veľkých rozmerov a živí sa miazgou stromu, množstvom živín, ako sú napríklad draslík, zinok, železo, polysacharidy a iné. Čaga je považovaná za cenný prírodný liek, ktorý môže byť použitý pri črevných ochoreniach, ochoreniach pečene, ako aj prevencia onkologických chorôb. Je preto užitočné vedieť, že je dôležité na akom geologickom podloží vyrástli stromy, z ktorých sa zberá čaga, pretože huby sú všeobecne známe schopnosťou hromadiť v sebe toxické látky zo svojho okolia.
Pracovníci prírodnej rezervácie „Kurilskij“ na Ďalekom východe v Rusku na spoločnej expedícii s mykológmi Inštitútu biológie a pedológie Ruskej akadémie vied vo Vladivostoku našli na úbočí vulkánu Golovnina veľké exempláre čagy rastúce na kmeňoch brezy – betula ermani, na pobreží jazera Gorjačee.
S vedomím, že vo vulkáne sa vyskytujú aktívne vulkanické procesy, sprevádzané únikom plynných a rozpustných látok, vedcov zaujímalo, nakoľko je dlho žijúca čaga schopná akumulovať chemické látky a či môže byť takáto huba z vulkanického prostredia a podložia použitá na lekárske účely.
Chemická analýza vykonaná v laboratóriách Inštitútu biológie a pedológie a v laboratóriách pedológie a pôdnej ekológie ukázala, že huba z vulkanického prostredia je nevhodná na lekárske požitie. V porovnaní s hubou z čistého miesta, bolo v hube z vulkanického prostredia príliš veľa oxidov vápnika a horčíka, ich úroveň bola vyššia 3-krát od normy, oxid mangánu bol vyšší 10-krát od normy, meď (6-krát), zinok (5-krát), olovo (1,5-krát), síra (1,5-krát).
Samozrejme, že vulkanické prostredie je extrémom, čo sa týka hromadenia rôznych chemických látok, ale na tomto príklade je možné vidieť, akú dôležitú úlohu hrá pri zbere rôznych zdraviu prospešných produktov životné prostredie, vrátane geologických a pôdnych podmienok, v ktorých dané rastliny a huby vyrástli.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info