V obci Konecpole v Kalužskej gubernii v bydlisku môjho deda Vsevoložského žili v pokoji traja starci, bývalý kuchár, bývalý zvonár a zároveň kostolník a bývalý záhradník. Ešte môj dedo úradník im vybavoval dôchodok. Dedo im dal postaviť ako veteránom tri také maličké domčeky a oni žili a žili. Zomreli niekedy začiatkom prvej svetovej vojny v rokoch 1914 – 1915. Najmladší z nich mal 110 rokov, druhý 114 a tretí mal 116 rokov.
Všetkých troch odviezli v roku 1912 do Moskvy na výročie osláv sto rokov od Vlasteneckej vojny s vojskami Napoleona (známa Borodinská bitka), ktorej sa zúčastnili, a kde dostali aj nejaké bronzové medaily. Na tieto oslavy doviezli viacerých minimálne 110 ročných starcov, jeden z nich mal dokonca 130 rokov.
Pretože som bol najstarší z detí a oni ma mali radi, tak som, ako si pamätám, aspoň jedenkrát do týždňa musel s nimi piť čaj, ktorý im pripravovala z môjho uhlu pohľadu stará babička a z ich pohľadu Naďka, Nadežda, ktorá mala viac ako 80 rokov. Pre nich bola dievčatko, pretože oni boli už dospelí muži, keď ona bola ešte celkom maličká. Táto babička bola sestra mojej mamy a bola tiež na dôchodku.
Nikolaj Timofeev Resovskij